AR alebo rozšírená realita – totálna budúcnosť
Peťo
Mám tu taký obrázok, ukážem ti ho, len ho musím popísať do podcastu, že predstav si, že si kúpiš zmrzku a teraz cez tie tvoje okuliare, šošovky, čokoľvek sa na tú zmrzku pozrieš a tu na tom obrázku, ináč môžme ho dať kľudne potom do storiek k tejto epizóde, k tomu obrázku je napísané, že chceš pridať 2 míle k tvojmu dnešnému behu? A teraz si uvedom, čo sa stalo. Spojil sa machine learning, umelá inteligencia s rozšírenou realitou a poviem ti, ako. Ty si sa cez tie okuliare pozrel na zmrzku. Systém vyhodnotil, že je to zmrzka a vyhodnotil, že tá zmrzka má, ja neviem, koľko, tristo kalórii, vôbec netuším, neviem to vyhodnotiť. Hej, má tristo kalórií a zároveň vie, že chodíš behať a on sa ťa pýta, ak chceš túto zmrzku vybehať, tak ja ti do toho dnešného bežeckého plánu pridám 2 míle. Akože není to brutálny nápad.
Gabo
Akože je. To sú také tie, vieš, tie pikošky, čo vyťahuješ, páči sa mi to, ale vieš, čo ťa najviac motivuje akože behať viac, není akože to, že ti nejaký software povie, že máš vybehať zmrzlinu, ale ten social, akože ten pressure, že chceš ukázať ostatným, že si zabehol viac ako, vieš, ale však dobre.
Peťo
Dobre, hovor v prvej osobe jednotného čísla, lebo sú ľudia, ktorí chodia behať, ale keby im to appka nezarátala a keby im to Instagram nevypublikoval, tak ten tréning sa im nezaráta.
Gabo
Presne tak. Ideš znova. Počkaj, to ideš znova, keď si to nezoberie beh, to je jedno, že si zabehol 12 kilometrov, appka nezobrala smola, ideš ešte teraz.
Peťo
Výborne a potom, Gabo, mám takú novinku pre teba. Predstav si, existujú aj ľudia, ktorí športujú, normálne športujú a normálne o tom nikdy nehovoria. Fakt, normálne to nevešajú na sociálne siete a neotravujú tým svojich kamarátov. Vieš si to predstaviť. Predstav si.
Gabo
Neverím tomu.
Peťo
Našou dnešnou témou je skratka AR po slovensky AR. Tušíš, čo to je?
Gabo
Artificial intelligence, nie artificial reality a ja som bol taký presvedčený, že teraz to na prvú dám.
Peťo
AR, artificial intelligence.
Gabo
Dobre AI a AR. Artificial reality.
Peťo
Nie.
Gabo
Artificial reality.
Peťo
Nie.
Gabo
Ja neviem, čo to je. To je také, že keď si zapneš akože toto, tak ti vyskakujú na ulici takí medvedíkovia a Pokémoni.
Peťo
Áno, dobre, dobre, tak to by sme mali, takže, priatelia, AR augmented reality, po slovensky rozšírená realita. Podľa mňa totálna budúcnosť, nielen teda digitálneho marketingu a dokonca nielen marketingu, je to budúcnosť našich životov a o tom bude táto dnešná epizóda. Takže úplne na úvod len také v rýchlosti, že čo to vlastne je. Dáme na začiatok šancu Gabovi, nech vysvetlí, čo to je a ja vám potom poviem naozaj, čo to je.
Gabo
To je to, že keď ste pred troma rokmi alebo štyrmi rokmi mali na telefóne Pokémonov a ste chodili po miestnosti a zrazu v tej reálnej miestnosti na vás vyskakovali tí virtuálni Pokémoni a vy ste ich zbierali atď., že to je to. To znamená, že do existujúcej reality, to nie je virtuálna realita, že vytvoríte úplne nový svet. Realita je taká, akú máte a do nej niečo vložíte, čo tam je, virtuálne.
Peťo
Presne tak. Výborný príklad s tými Pokémonmi. Ešte jednoduchší príklad, že rozšírená realita sú vlastne úplne všetky filtre, všetky filtre, ktoré máš na Instagrame, na Facebooku, na TikToku, na Snapchate. Čiže začalo to naozaj nejakými smiešnymi ušami alebo jazykom, ktorý sa ti vyplazoval z tváre. Čiže naozaj rozširuješ realitu. Dnešným základným nástrojom rozšírenej reality je, samozrejme, smartfón, hej, čiže cez tú optiku toho foťáku alebo tej kamery sa pozeráš na reálny svet a buď v tej hre Pokémon GO tam vyskočil na teba virtuálny Pokémon a ty si ho virtuálnou loptou triafal alebo sa pozeráš sám na seba, na svoju tvár a v tej rozšírenej realite sa ti s tou tvárou dejú veci alebo sa dopĺňajú veci, a to je ako keby dnešné primárne využitie rozšírenej reality. Facebook už v 2019. roku, čiže dosť dávno, len nemám novšie dáta, v 2019. roku povedal, že za ostatný rok, hej, čiže medzi 2018/2019, rozšírenú realitu už vyskúšala 1 miliarda ľudí.
Gabo
Cez tie filtre myslíš.
Peťo
Áno, presne tak, že veľa ľudí ani netuší, čo to je presne ako Gabo, netušil ako, čo to je v skutočnosti.
Gabo
Artificial intelligence.
Peťo
Artificial intelligence alebo (???) reality, to sú dve základné skratky, ale vlastne to používaš a to je to, že používaš to vo filtroch alebo teda v niektorých hrách. Tá rozšírená realita má ale aj oveľa lepšie využitie do budúcna a keď som hovoril, že dnešný základný nástroj rozšírenej reality sú mobily, tak v budúcnosti to budú okuliare a kontaktné šošovky.
Gabo
No ale to tu už bolo.
Peťo
No, nie, nie, nie.
Gabo
Vieš, okuliare už boli a zomreli.
Peťo
Nie, nie, nie. Ty určite hovoríš, že o Google Glass, o mŕtvom projekte, ktorý s rozšírenou realitou nemal nič spoločné, priatelia.
Gabo
Ale ako hardware okuliare, ktoré malo byť toto, už existoval.
Peťo
Dobre, tak dáme si odbočku ďalšiu. Google Glass bol vlastne okuliare alebo len rám okuliarov, kde si mal pri pravom oku taký malý displej a ten displej ti ukazoval nejaké dáta, napr. aktuálny čas alebo teplotu alebo nejaké drobné informácie. Ale on príliš tu realitu nerozširoval, pretože nereagoval na to, čo sa deje v tom reálnom svete, hej, že nevyskočí teda ten Pokémon v tom displeji, iba ti dopĺňal informácie. Ja som to ináč mal na jednej konferencii pri moderovaní, že som v tom Google Glass mal timer a otázky zo Slido, len problém bol, že som furt musel pozerať vpravo hore, aby som na ten displej akože videl.
Gabo
(???) že škúliš.
Peťo
Kámo, normálne po tom dni som myslel, že sa zgrcám, ako mi akože oči ubiehali doprava. Čiže ten produkt nebol akože úplne user friendly, ale teda, keď sa k tomu vrátim. Budú to okuliare, ktoré jedného dňa naozaj budú vyzerať ako akékoľvek okuliare. Budú mať pravdepodobne veľmi drobnú kameru niekde na boku, to dnes už má Snapchat napr. okuliare s kamerou, aj Facebook s Ray-Banom.
Gabo
Počkaj, no ale ty si teda presvedčený, že to budú okuliare, lebo začal s tým, že dnes je to mobil.
Peťo
Dnes je to mobil.
Gabo
Ale ty si presvedčený, o tom, že cesta sú okuliare.
Peťo
To budú okuliare a kontaktné šošovky, som povedal, k tým sa ešte dostanem. Čiže tie okuliare úplne bežné, pekné, tenučké, decentné s maličkou kamerou za uchom, tam, kde sa okuliare dotýkajú ucha, bude vlastne vibračný reproduktor. Čiže nemusíš to mať strčené v uchu, ale cez vlastne kosti okolo ucha ti zvuk prechádza dovnútra. Už také dnes technológie sú, to nie je žiadne sci fi.
Gabo
Nepočul som.
Peťo
Čiže vlastne máš aj obraz aj zvuk tým pádom zabezpečený a tie okuliare okrem toho, že sú, samozrejme, číre, aby si videl svet, tak tí vedia, poviem ti to na príklade, na ktorý sa ja extrémne teším. Ukazoval to tiež Facebook na jednej zo svojich konferencií, že stretneš niekoho a hovoríš si, tohto človeka poznám.
Gabo
Hej.
Peťo
Neviem meno, neviem, odkiaľ ho poznám, ale poznám ho. No a čo urobia tie okuliare v tej rozšírenej realite? Pozrieš sa naňho, on si zdetekuje jeho tvár, tú tvár pošle na internet a pozrie sa, komu tá tvár patrí. Keď zistí, komu patrí, či ho máš medzi priateľmi na Facebooku, na Linkedine, na Instagrame, niekde a tebe v priebehu sekundy, dvoch ukáže, tento človek sa volá Gabo Tóth, pracuje katedra komunikácie, naposledy ste sa videli vtedy a vtedy.
Gabo
A má 400 followerov na Instagrame, lebo to ma napadlo ako prvé, to bolo v Black Mirror, že vlastne ten social score, že vlastne ty niekoho stretneš, nepoznáš ho, ale ukáže, práve ti to ukáže nejaký jeho social score a keď sa trochu akože to odľahčíme, tak dneska akože počet folowerov na Instagrame môže byť nejaká forma social score, čo je celkom zaujímavé.
Peťo
Ty máš dcéru, že?
Gabo
Mám.
Peťo
Volá sa?
Gabo
Emília.
Peťo
Emília, aha, to som vedel. No, tak to by mi tie okuliare všetko nenápadne povedali a ja by som veľký frajeris, čau Gabo, jak sa máš, sme sa nevideli rok, čo Emili? Na to sa ja teda veľmi teším, na toto využitie rozšírenej reality, nie na tie vtipné filtre a tak. Samozrejme, že sa to už dnes dá robiť s mobilom, len sa nikomu nechce vyťahovať mobil v týchto situáciách, hej, že naskenuješ si tvar človeka, aby si dal meno. Takže ja preto hovorím o tých okuliaroch, ako o tom finálnom stave. Čiže tie menovky sú pre mňa, že brutálna vychytávka. Potom ďalšia parádna vychytávka je, že vieš, že máme, hovorili sme, že word of mouth alebo tie recenzie sú strašne silný marketingový nástroj, hej. No a teraz si len predstav, že ideš po ulici, máš teda tie okuliare alebo tie šošovky a teraz sa zahladíš na nejakú krčmu v novom meste, v cudzom meste si alebo na mieste, kde si nikdy nebol a okuliare ti povedia, že táto krčma má 4,7 hviezdičiek a z tvojich Facebook kamarátov alebo z tvojich (???) kontaktov, Booking kontaktov v nej bol Gabo Tóth a dal jej päť hviezdičiek a napísal k nej toto: “super jedlo, dajte si šalát”.
Gabo
No dobre, ale to už akoby dnes robíš, robíš to tak, že ideš, že otvoríš si mobil, dáš Google, názor reštaurácie, vybehne ti to.
Peťo
Ale to chcem povedať, ale sa ti to veľmi často nechce. Ale predstav si, že máš okuliare, ktoré tu robia za teba automat automaticky, hej, čiže ty sa len pozrieš na výklad nejakej reštiky, okamžite naskočí počet hviezdičiek a nejaký feedback konkrétny od tvojho kamaráta a ty si povieš, okej, Gabo má celkom dobrý vkus, idem tam a Gabo odporúča, ja neviem, čo caesar šalát v tej reštike, dám si ten. To isté si predstav, že si niekde v nejakom obchode s elektronikou, vieš. Čo dnes robíš? Sedíš za počítačom a vyklikávaš recenzie a hodnotenia a kúpim, nekúpim niečo, niečo a teraz si len predstav, že stojíš v nejakom obchode s elektronikou, kukneš sa na nejaký, neviem, čo, televízor a ten systém zase deteguje, čo to je za televízor, povie ti, koľko má hodnotení, neviem, čo, na Amazone, koľko má hodnotení na Heureke, koľko má hodnotení v nejakom veľkom systéme. Povie ti: “chceš prehrať YouTube video, test tohto televízora?” a ty povieš chcem, urobí ti nejaké (???) YouTube videá, stráviš tam 5 minút civením vlastne na tú telku, ale v skutočnosti v tých okuliaroch pozeráš, čo o tej telke si myslí internet a na konci povieš ďakujem, beriem.
Peťo ako nadšenec AR – rozšírená realita
Gabo
Pochopil som teda, že si nadšenec AR – rozšírená realita.
Peťo
Yes.
Gabo
Dobre. Super, ja ti neberiem a teraz normálne ťa zaskočím, že celkom aj ja, chodil som, tak zase urobím tebe.
Peťo
Celkom aj ja je prejav absolútneho nadšenia, Gabo, absolútne.
Gabo
Dobre, tak nie som nadšenec, tak akože celkom aj ja som pozitívne naladený.
Peťo
Chápem, rešpektuješ.
Gabo
Rešpektujem tvoj názor, chodím na tvoje raňajky, teda ja neviem.
Peťo
PS:Digital Breakfast.
Gabo
PS:Digital Breakfast, akože fakt super podujatie normálne, že fakt to mám rád, fakt tam rád chodím, máš tam super hostí, novinky atď. Vidno, že sa vyznáte a viem, že veľmi často tam o tom hovoríte, ale chcem teraz povedať k tomu, že ja si pamätám, že možno prvýkrát som na PS:Digital Breakfast o tom počul možno 3 roky dozadu, 4. Ukazovali ste nejaké prvé videá.
Peťo
Áno, 2018, áno.
Gabo
A hovorím si, to je cool.
Peťo
Áno.
Gabo
To bolo 2018. Potom prišiel 2019, znova ste to ukazovali, to je cool, prišlo 2020, 2021, 2022, možno aj teraz piatok to budete ukazovať alebo.
Peťo
Určite, určite.
Gabo
Super, teším sa a kde to je?
Peťo
Môžem?
Gabo
Počkaj, počkaj, počkaj.
Peťo
Si sa opýtal, opýtal si sa, kde to je.
Gabo
(???) tú otázku, že a iba ti len poviem, že ak by to bolo fakt tak big thing, niečo, že čo je toto, tak sa pýtam, že prečo to stále proste neprišlo?
Peťo
Výborne. Gabo, ty si priateľ, ktorý nahráva na smeč, to je na tebe krásne. Tak schválne, ako sa volala prvá počítačová hra a kedy vznikla? No poď.
Gabo
Age of Empires, ja neviem.
Peťo
Age of Empires. Priatelia, zabite ma, Age of Empires.
Gabo
Myslím, že moja prvá počítačová hra. NHL 2008. Neviem, Tetris?
Peťo
Dobre. Prvá počítačová hra na svete sa volala Pong. Tie 2 také po bokoch monitora sa ti hýbali také 2, také lišty a medzi sebou vlastne lietala loptička a vznikla a teraz ma všetci ukameňujú, lebo neviem presný rok, ale dám to tak akože na hulváta, že v sedemdesiatych rokoch, v sedemdesiatych rokoch. Nechcem akože, neviem, čo v sedemdesiatom piatom, nech mám stred toho, neviem, kedy to bolo presne, hej a ty sa ma tu pýtaš v roku 1979 tu sedíme a pýtaš sa ma: “Peťo, tak už 4 roky hovoríš, že tu sú nejaké počítačové hry, kde sú? Kde sú, ja sa pýtam. Kde sú počítačové hry?”. No však za tie 4 roky okrem Pongu sú tu ešte nejaké 3, všehovšudy si to nainštalovalo akože 7 ľudí na celej planéte, kde tie hry sú, ja sa ťa pýtam. No tak sa dnes pozri, ako vyzerá biznis počítačových hier, koľko desiatok a stoviek miliárd dolárov ročne zarába a potom sa môžme rozprávať. Ešte ti poviem, že prečo my sme takí nadšení z toho, prečo to naozaj tu akože hajpujeme už 4 roky, lebo si hovorím, vieš čo, ja chcem byť ten, kto je pri tom Pongu v tom sedemdesiatom piatom a chcem byť pri tom, keď ešte si z nás robia srandu a naozaj tie filtre sú proste mačacie uši a vyplazený jazyk a úplne blbiny, hej. Náš prvý filter bol pre Tatra banku, sme robili, že otvoríš ústa a vypadávajú ti z nich akože 100-eurovky. To bola akože kampaň o tom, že otvor si účet, lebo keď si ho otvoríš, tak môžeš dostať 30 EUR od Tatry a toto bol akože nový marketingový nástroj a decká, tisíce deciek si ho akože nainštalovali, ten filter vyskúšali, lebo to vtedy v tom 2000 tuším 19, nie som si istý, bolo akože novinka, hej. Ale ja chcem byť pri tom, keď je to také ešte, že sa tak usmeješ milo, že dobre, chlapci, snažíte sa, lenže, preto my každý mesiac hovoríme aj ja o AR na tých raňajkách, lebo to sa stále vyvíja a už dnes máš AR hry, hej, že už vlastne ovládaš nejakú aktivitu v tom rozšírená realita a čoskoro bude tá rozšírená realita fungovať interaktívne, čiže presne bude vstupovať na internet a ťahať nejaké databázy, informácie. Takže keď ty prídeš k tomu, že kokos a ten Peťo mal asi pravdu, však chalani v katedre komunikácie, čo keby sme to AR začali robiť, čo ti na to povedal tvoj kolega minulý týždeň.
Gabo
Že to je náročné.
Peťo
Že na to potrebujete vlastné IT oddelenie, aby niekto pochopil, ako tie princípy fungujú. Ja na to nepotrebujem IT oddelenie. Mám troch superšikovných kolegov, ktorí už 4 roky sa hrajú s tým AR od super trápnučkých po dnešné jemne trápnučké, hej a teším sa na to, keď moji kolegovia o 2, 3, 4, mne je to jedno, kedy, o päť rokov, keď prídu prvé okuliare, prvé šošovky a ja budem ten, kto mojim klientom povie, že viete čo, my to celé vieme, tú technológiu zvládame, ty si povedz, čo v tých okuliaroch sa má ľuďom ukazovať.
Gabo
Krásne sa vysvetlil, krásna logika. Nič proti logike nemám, ale uvedomuješ si, že takýchto vecí, o ktorých sa hovorí, že toto je to next big thing, je, 5, 6 a čo keď netrafíš?
Peťo
Dnes sú ich stovky.
Gabo
Tak dobre, ale takých tých akože tých buzzwordov, ktoré máme, je 5, 6. Krypto, neviem, čo, Metaverse a tak ďalej a len ti hovorím, že možno netrafíš.
Verím, že rozšírená realita je budúcnosť
Peťo
Máš pravdu a keby som chcel sám sebe oponovať, poviem, že 3D televízory, však to mala byť budúcnosť televízorov, všetci budú s okuliarmi doma sledovať ako v 3D kine. Zdechlo to po pár rokoch. Čiže ja viem, že môžem netrafiť, ale toto vyplýva z môjho osobného presvedčenia a z toho, že som majiteľ agentúry, tzn., ja môžem tým ľuďom v úvodzovkách prikázať, ale lepšie znie, že môžem ich motivovať, aby sme sa tejto technológii venovali. Napr. nie sme kódery, nekódime weby, nehovorím, že to nemá budúcnosť, ale proste nie sme kódery, ale áno, AR si študujeme super poctivo a hľadáme tam tie vychytávky. Áno, ja osobne som sa rozhodol, máš pravdu, že to je budúcnosť a môžeš mi veriť, nemusíš. Napr. Verím AR (rozšírená realita) oveľa viac ako virtuálnej realite.
Gabo
Normálne vieš, čo, dúfam, že sa nemýliš. Fakt, ja by som akože, ja som veľký zástanca toho.
Peťo
Nečakané.
Gabo
Mne sa to páči, ja som to videl a akože mne to príde proste, že fajn, že prídeš tam a nemusíš vyťahovať mobil a vidíš to v tomto. Len druhá, to druhé but, to, čo si myslím ja a čo mám teraz otestované na svojej skúsenosti, je, aj keď nie priamo rozšírená realita, ale VR, kúpili sme si Oculusy, najnovšie, neviem, aké Oculusy a tak ďalej. Začali sme sa s tým hrať, dali sme si tam nejaké hry, software atď. a počuj, taký som bol nadšený, keď sme si to kúpili, že kokos, aj ten Mark o tom v Metaverse rozpráva, my tam budeme prví v Metaverse a vymyslíme a neviem, čo. Nechytilo ma to zatiaľ. Normálne, že som to párkrát, dal som tomu šancu, niekedy tak nasilu som sa pusho, že poďme a nechytilo ma to. Akože ani ma to až tak nebavilo, to je možno nejaká moja osobná vec. Druhá vec, hardwarovo mi to nesedelo. Ťažká vec.
Peťo
Máš ťažkú vec na hlave, súhlasím.
Gabo
Po polhodine ma z toho trocha boli hlava, nejaké závrate a tak a toto som chcel povedať k tomu AR, k tým okuliarom atď., že či ten hardware, jak si povedal ty tie okuliare, že si musel doprava hore pozerať, či to ľuďom nebude vadiť, či to neodmietnu, že čo prčíc, ja tam nechcem mať v pravom oku akože, aby sa mi zobrazovali recenzie na Google na reštauráciu, fakt si radšej vytiahnem ten mobil.
Peťo
Vieš čo, celý svoj hejt o Oculusoch si nechaj na epizódu o virtuálnej realite. Určite ju budeme mať, lebo hovorím, že VR verím menej presne kvôli tomu hardwaru, že musíš ho mať na hlave a nie každému je to pohodlné a jedno s druhým, ale tá rozšírená realita bude naozaj prirodzená súčasť nášho života a je to len o tom, že technológie tu sú, software tu je a čaká sa naozaj na ten hardware a vieš, to je, že jak keby sa ma tiež opýtal pred iPhonom, že na čo mi je dotykový mobil s veľkou obrazovkou, však pozri, z toho môjho, z tej moje Nokie sa dá volať aj esemesky sa dajú posielať aj hry tam mám, hadíka, vlastne aj ememesky môžem odfotiť a niekomu to poslať. To, že ty vole nevidíš, či si tam ty alebo tvoj dedko, to nevadí, hlavne, že som odfotil, vieš a zrazu máš smartfón, hej, zrazu máš smartfón a hovoríš si, že okej, ale toto je lepšie. Čiže ja verím presne tomuto progresu, že si tí ľudia povedia, že áno, mohol by som vytiahnuť ten mobil a čeknúť si, či tá reštika má päť hviezdičiek, ale lepšie je ísť po ulici a o každom z tých obchodov, na ktoré sa práve pozerám, mi to ten systém povie sám.
Gabo
Len robíš strašný čeripiking, robíš v tom, že hovoríš o tých smartfónoch, že to sa ujalo, ale nehovoríš o ďalších deviatich nesmartfónoch, ktoré tiež akože ukazovali, že tam sa to hýbe a ľudia to neprijali.
Peťo
Myslíš BlackBerry?
Gabo
Ja nie a to nehovorím ako o telefónoch, ale vieš, že bolo ďalší 9 technológií, ktoré prišli a že toto je to a ľudia to proste sa na to vykašlali a neprijali to, prijali ten smartfón. Ja ti hovorím to, že možno aj tie okuliare budú také, že to ten Zuckerberg alebo ktokoľvek spustí Microsoft a povie, tu mám najnovšie okuliare, poďte to vyskúšať. Ľudia si, prvých 1 000 000 ľudí si to kúpi a po mesiaci povedia na.
Peťo
No dobre, však ten zvyšok si kúpiš šošovky, no ja určite.
Gabo
Keď nechceš mať nič v očiach. Vieš?
Peťo
Nechceš mať nič v očiach, tak máš na to absolútne právo. Keď nechceš mať smartfón vo vrecku, tak si ho nekúpiš. Ja nespochybňujem, ja nehovorím, pozor, ja nehovorím, že celá Zemeguľa bude pripojená do rozšírenej reality. To ja nehovorím. Ja iba hovorím, že tí, ktorí sa rozhodnú, že ju chcú používať, tak ja som ten bezdôvodne nadšený šimpanz, ak chceš, ktorý hovorí, že tí, ktorí sa rozhodnú to používať, že to bude reálny prínos. Ďalší parádny príklad, ako sa rozšírená realita bude využívať v budúcnosti, je nakupovanie. Poviem ti, ako. Stále rátam s tými okuliarmi, šošovkami, ale už dnes sa to dá s mobilom, hej, len nechce sa mi stále vysvetľovať, že vytiahneš mobil z vrecka a tak. Predstav si, že stojíš pred výkladom reálneho obchodu alebo pred bilbordom alebo pred nejakým vonkajším letákom, reklamou. Pozrieš sa na nejaké tenisky a povieš si, o, však dobre sú. Čo urobí rozšírená realita? Nasníma ich, vytvorí, na pozadí v tých okuliaroch vytvorí 3D model tých tenisiek. Ty sa v tých okuliaroch pozrieš na svoje nohy a on ti ich obuje. Práve si sa na ne, počkaj, práve si sa na ne pozeral vo výklade a o 10 sekúnd sa na ne pozeráš na svojich nohách a pozeráš sa a to nemusia byť tenisky, to môžu byť čižmy pre baby, hocičo a zrazu sa v nich prejdeš po ulici a pozeráš sa, či by sa ti hodili alebo nehodili. Akože “how cool is that”.
Gabo
Dobre, ja si pamätám si 2 roky alebo 3 roky dozadu bola taká kampaň, že sa riešilo to, že teda odkiaľ je mäso na pultoch v supermarketoch a nejaká firma, teraz nechcem menovať firmu, ktorá to bola, proste kurence a tak a že keď si mal obal od kuraťa, ty si mohol naskenovať QR kód a tam ti to vyšlo, že áno, toto kuriatko, ktoré tu práve vidíš na pulte, tak žilo šťastný život, neviem, kde, na farme na lazoch atď. No podľa mňa to nespravilo, že 99,9 % ľudí sa to vykašlalo.
Peťo
No a.
Gabo
Ja viem a teraz povieš, že áno, lebo nechceš vyťahovať ten mobil, to budeš mať v okuliaroch.
Peťo
Presne.
Gabo
Ale teraz ti poviem to druhé ale k tomu, to už je tretie ale, vlastne, je, že dnes žijú ľudia v totálnom pretlaku informácií, všetko zľava sprava na teba pália, reklamy, ale nielen reklamy, ako informácie o všetkom. Toto ti vlastne, že zdesaťnásobí počet informácií, ktoré dostávaš za deň.
Peťo
Počkaj, počkaj.
Gabo
Podľa mňa nie si úplne, nie si podľa mňa v stave, aby ľudia vedeli a chceli absorbovať viac informácií a to, čo ti hovorím, že neviem, že keď ten bilbord uvidím, že koľko ľudí reálne si fakt bude chcieť vyskúšať, ako si tenisky obuješ.
Peťo
No veď však z 1000 bilbordov, ktoré uvidíš, 999 nebudeš, ale to jedno si povieš ako dobre, že tu mám gombík, nasadiť na moje nohy, chápeš? Že ja ti rozumiem, že nevyžiadané tie informácie by boli čistý spam, ale samozrejme, že tie informácie do tých okuliarov, do tých šošoviek si budeš vyžiadavať, to nebude naskakovať bez tvojho vedomia.
Gabo
Chápem. Uvidíme, ale myslím si, že ten dopyt po tých informáciách nebude až taký veľký, že nebude toľko veľa ľudí, čo bude chcieť vedieť, že keď si nám zmrzku, tak musím o 2 km viacej behať, že ako vyzerajú tie topánky na mne, že zasa tí ľudia nebudú až tak veľmi to chcieť vedieť.
Peťo
No vidíš a ja som napr. človek, ktorý by presne tieto informácie ocenil, vrátane toho, že sa voláš Gabo a že sa poznáme.
Gabo
Dobre, to by som aj ja chcel vedieť.
Peťo
A že máš doma Emilku.
Gabo
To by som aj ja chcel vedieť.
Peťo
Ináč na toto ti poviem môj úplne obľúbený výrok, neviem, či som ho tu už nehovoril, ale to je jedno o pretlaku informácií, som čítal zápis, to ani nebol výrok, to je zápis v takých akože papyrusoch, hej, z nejakého sedemnásteho storočia nejakého mnícha, mnícha, hej, ktorý žil niekde nie sám, ale v nejakom akože kláštore a on dal taký zápis, že “žijeme v šialenej dobe, pretlak informácií je šialený”. rozumieš? To bolo, že nemali, nie, že nemali rozšírenú realitu, môj zlatý, oni nemali, že internet, telku, rádio.
Gabo
Noviny, nič.
Peťo
Oni nemali elektriku, takže celý pretlak informácií bola akože teta na trhu, boli klebety, boli nejaké akože pamflety, čo vychádzali raz za trištvrte roka.
Gabo
A knižky prvé.
Peťo
A knižky a knižky, pretlak informácií, čiže, môj zlatý, nikdy není toľko informácií, aby nemohlo byť viac, asi tak by som to zhrnul.
Gabo
Asi si ma presvedčil.
Ďalšie nádherné príklady AR – rozšírená realita
Peťo
Výborne. Ďalší nádherný príklad AR, aby podľa mňa, podľa mňa už sa tam dostávame, že na konci to uznáš celé. Predstav si, že prídeš k nejakému zariadeniu, ktoré nevieš ovládať, hej, že napr. nové auto a zase ty si povieš, dobre, tak ma naviguj, čo robí táto páčka, čo robí tento gombík. Nehovorím, že ťa to naučí ovládať lietadlo, to je samozrejme blbosť, ale taká spotrebná elektronika, kde nikomu na Zemeguli sa nechce čítať návody. No tak máš na sebe okuliare a tam ti presne povyskakuje pred očami, týmto zapneš, keď podržíš 5 sekúnd, vypneš navždy, keď sekundu, je to stand-by, týmto pridávaš teplotu, týmto neviem, čo. Chápeš, že zrazu ten reálny svet sa ti doplní o brutálne digitálne informácie namiesto toho alebo si predstáv stavanie nábytku. Normálne si predstav stavanie nábytku, kde namiesto listovania alebo lega, namiesto listovania v tých katalógoch šialených sa proste pozeráš na tie kocky a on ti hovorí, táto červená ide k tej žltej a tou modrou to spojíš.
Gabo
Dobre, ale keď ťa, vieš, keď ťa takto, že dlho počúvam teraz, že čo hovoríš, že tie informácie, ktoré ty spomínaš, už dnes existujú.
Peťo
Áno, sú tam.
Gabo
A ty vlastne len hovoríš, že to, čo dnes si ľudia googlia na mobile, dostanú v návode vytlačený v Ikei alebo tak ďalej, to sa len presunie do niečoho, že to budeme mať bližšie k očiam, keď to veľmi zjednoduším a že to budú pozerať cez okuliare, že si to neotvoríš v mobile YouTube video, tutoriál, ako ovládaš telku.
Peťo
A že to bude automaticky.
Gabo
A že to bude automaticky ako keby v niečom, čo ti ako keby vybehne v mobile a to, čo hovoríš je, že to, kde som ja ten skeptický je to, že či to hardwarovo chceme, to ti chcem povedať, to je to.
Peťo
Výborne. Dám ti ďalší môj príklad, úplne to isté ako keď prišli telky, naozajstné telky a hejteri, samozrejme, povedali no a na čo je niekomu takáto obrazovčička 2×3 cm, keď v kine má 10×, neviem čo, 8 metrov tá obrazovka. Na čo im je to doma, však ten zážitok v kine je úplne neporovnateľne lepší a okej, telky to rozchodili. Ukázalo sa, že každý chce mať doma jednu až x televízorov. Tí najväčší šialenci ju majú aj v spálni aj v obývačke aj v kuchyni, niektorí ju nemajú teda vôbec, ale drvivá väčšina ju má, hej a toto je to isté, že áno, máš pravdu, že veľa z tých vecí, čo ja dnes popisujem, by sa dali robiť cez mobil, ale sa ti to nechce, lebo je to strašne veľa energie vytiahnuť, spustiť správny program, pozrieť tie údaje, neviem, čo. A keď sa to bude diať automaticky, je na to veľká šanca. Napr. Google mapy, dnes Google mapy majú v sebe integrovanú funkciu rozšírená realita. Ty, keď si dáš naviguj ma pešo po nejakom meste, tak je tam gombík, dnes tam ten gombík je, že naviguj ma v rozšírenej realite a ty máš pred očami mobil a on ti hovorí, normálne ti ukazuje, že touto ulicou rovno a na tomto rohu odbočíš doprava.
Gabo
Okej, to je taká navigácia v podstate len pre teba ako pešieho.
Peťo
Navigácia, ale v reálnom svete pre pešieho, v reálnom svete. Normálne sa pozeráš na reálny svet a tam na zemi ti ukazuje šípky, hej. Môžme to kľudne v storke ukázať. Ďalšia vec, keď si do Googlu priamo napíšeš, napr. hedgehog, ježko, tak on ti ukáže 3D model ježka a je tam gombík “ukázať v rozšírenej realite” a ty si ho postavíš zrazu na stôl alebo na zem, on sa tam hýbe, pohybuje sa po svete. Že všetká tá rozšírená realita, tá technológia tu už je, ten software už je nachystaný a ten hardware, čaká sa len na hardware, lebo sa nikomu nechce tie veci vyhľadávať po internete a púšťať si ich, ale keď to bude mať na 1 ťuk v okuliaroch alebo šošovkách alebo vieš, šošovky, nebudeš ťukať, šošovky, samozrejme, budú ovládané nejakými hlasovými povelmi alebo o desiatky rokov nejakým mozgovým pokynom, hej. Však, samozrejme, sa to spolu vyvíja, ale to je podľa mňa tá cesta. Takže iba, aby som to celé zhrnul, že ja si myslím, že sme v totálnom začiatku rozšírenej reality a som presvedčený, že toto je reálna budúcnosť digitálneho marketingu, celkového marketingu, vrátane nakupovania, ako som hovoril, lebo to nie je len, že z výkladu. To je, že pozrieš si nejaký baner, pozrieš si nejaký e-shop a okamžite tie tenisky z toho e-shopu alebo tie šaty z toho e-shopu si pred zrkadlom obzeráš sám na sebe, lebo si ich práve tvoje okuliare ti ich nasadili.
Gabo
Okej a ja si myslím, že si iba trochu veľmi optimistický, tak.
Peťo
A to bol cieľ.
