Neuromarketing nájdete skoro v každom obchode
Peťo
Prečo keď vojdeš do predajne s elektronikou, vieš čo vidíš úplne prvé ešte pri vstupe pri tých pípačoch, tam vidíš proste telku za 3,5 tisíca a hovoríš si, že načo to sem dali, že koľko predajú týchto teliek oproti tým čo stoja 600, 800 eur, že na čo sem dávajú telku za 3,5 tisíca a ja neznalý neuromarketingu by som povedal, no tak chcú sa pochváliť, že majú aj výstavné parádne kúsky lebo tá drahá telka je vždy veľmi pekná a vždy veľmi akože wau hej na pohľad. Kámo prd, ten hlavný dôvod neuromarketingový je, že potom keď vodič do tej predajne úplne dozadu k tým televízorom, tak ti vlastne všetky majú prísť lacné lebo už si dnes videl aj telku za 3,5 a zrazu ti bude telka za 1,5 príde, že tak je to dosť peňazí ale stále je to menej ako tých 3,5 na začiatku. Ahojte vitajte v ďalšom dieli Buzzworldu musím povedať, že pred týmto dielom mám trošku takú bázeň. Nie nechcem povedať úplne strach ale trošku tak akože opatrne je to téma, že neuromarketing jednak pretože ani ja ani Gabo nie sme úplne odborníci na tú tému.
Gabo
Ja ani na marketing.
Peťo
To je pravda ale teda povedali sme si, že by bolo dobré to rozobrať tak verím, že sa dozviete niečo zaujímavé. Ja teda rovno dopredu a bez mučenia hovorím, že budem citovať aj z prezentácie môjho kamaráta Mira Šveca, ktorý sa naozaj neuromarketingom zaoberá, nie ako my dvaja ale bohužiaľ tu dnes nie je, takže budem ho zastupovať ja.
Gabo
Že nie je to taký ten hosť, ktorý sa tu akože zrazu objaví, že spomenieš Mira Šveca a potom, že.
Peťo
Ha
Gabo
Ha ha pozri sa a Miro tu vlastne sedí s nami. Škoda.
Peťo
Nesedí tu Miro s nami. Nič poďme na to. Keby som definoval neuromarketing, že o čo tu ide, tak veľmi zjednodušene ja ako laik, neurommarketingový laik by som povedal, že spotrebitelia a my teda zákazníci si myslíme, že vlastne vždy vedome rozhodujeme o všetkých našich akože nákupných rozhodnutiach nákupnom správaní, že všetko prehodnocujeme vyhodnocujeme a veľmi racionálne, že sa rozhodujeme a práve to neuro má brutálne fascinuje, lebo ono vlastne ukazuje, koľko strašne veľa našich rozhodnutí, teraz sa budeme baviť o marketingu, čiže nákupných rozhodnutí prebieha v tzv. nevedomí, podvedomie je zlý výraz, nevedomý a že vlastne nás ovplyvňuje oveľa viac to, o čom náš mozog ani netuší ako to, čo my si myslíme, že sme sa práve teraz rozhodli racionálne, takže o tomto bude táto dnešná epizóda. Mám teda pár príkladov, ty máš tiež pár príkladov, možno niekto vojde do miestnosti a povie ďalší príklad.
Gabo
Pridá sa, dúfam, že bude niečo vedieť o neuromarketingu.
Peťo
No tak čo, čo máš o neuro daj nejakú pikošku tvoju.
Gabo
Ja? Ja mám akože kopec taký pikošiek, čo ako ja som sa veľa pri tom naučil pri tejto téme.
Peťo
Si pripravený, no hovor.
Gabo
Nie a to sú všetky tie, lebo totiž neuromarketing sa často akokeby podľa mňa, nie že zamieňa alebo splýva s takým akokeby celkovo s tým behaviorálnym marketingom a podobné veci.
Peťo
Áno, áno.
Gabo
Že akokeby vychádzame z toho, že ľudia sa nejako správajú a my sa snažíme ako keby zneužiť využiť alebo nejako nadžovať akože (???).
Peťo
Áno alebo dekódovať.
Gabo
Dekódovať ich správanie.
Peťo
Vzorce.
Gabo
Ako keby vo svoj prospech zjednodušene, takže sa mi páčia všetky tie príklady s tým ukotvovaním cien, že presne, že.
Peťo
To je jeden z najobľúbenejších.
Gabo
Že také, že či 20 eurové víno je drahé lacné jasné, keď je pri 10 eurovom víne, tak sa ti zdá, že kokos aké je drahé, keď ho postavíš k 50 eurovému vínu, tak povieš si, že aj toto je lacnejšie, kúpme si to lacnejšie, takže.
Peťo
Súhlas.
Gabo
No ale toto je isté máš s menu-čkami v reštaurácií, že vždy na menu-čku máš niečo akože extrémne drahé, že ja neviem steak za 40 EUR alebo nejaké krevety neviem odkiaľ za 30 a potom ostatné ti príde a však to stojí 10 zvyšné, tak to nie je až také zlé a.
Peťo
To mi inač pripomína ako som chodil pár rokov do Cann, keď som robil v stratégiách na najväčší reklamný festival Cannes Lions a ja som teda vtedy som neumarketing neštudoval očividne ani tí reštauratéri tam, pretože všetko v Cann je extrémne drahé, hej. Akože všetko jedlo aj všetko, lebo tam chodia len bohatí ľudia z reklamnej brandže a potom samozrejme aj tie iné festivaly z iných brandži, takže mojou hlavnou úlohou v ten týždeň, keď som tam bol, bolo nájsť akože čo najlacnejšie jedlo aké som mohol a to sa bavíme o rokoch 2007, 8, 9, čiže to je dobrých akože 15 rokov dozadu a najlacnejšie, čo som našiel bolo teda parmezánové rizoto za 18 eur, najlacnejšie rozumiemš 15 rokov dozadu 18 eur. Dnes by som za to v Bratislave nedal 18 eur a tam to bolo najlacnejšie a ešte môj kamarát hovoril, že sa, že mal takého kolegu z českej redakcie, ktorý všade kde prišiel si dával salád Nicoice. Salad Nicoise bola vždy najlacnejšia položka. To bol akože nejaký hlávkový šalát s octom alebo čo, proste že úplne základ, že tam si bol istý, že to nebude stať príliš veľa. Takže toľko, že niektorí neukotvujú ceny, lebo už 18, vieš že mohli mi tam dať aj steak za 240.
Gabo
Ale tak by tam chodila iná klientela.
Peťo
Ale ja ako lv vieš redaktor za 18 EUR kamo, no nič neukotví.
Filip KUNA
Môžem sa do toho votrieť?
Peťo
Povedz, ty si kto?
Filip KUNA
Zavola, išiel som okolo.
Peťo
No dobre tak počkaj na tento vtip, je tu teda Filip Kuna, bol tu aj v minulej epizóde, ale máme ho tu preto, lebo on vydal také neurommarketingové karty a povedal, že nám o nich strašne chce povedať.
Filip KUNA
Môžete si stiahnuť. Je to aj zadarmo, alebo si môžete ich kúpiť, samozrejme.
Peťo
Toľko reklám a teraz k veci.
Filip KUNA
Ale tá pointa je na filipkuna sk. Tá pointa je taká, že nemusíš kotviť len cenou, môžeš kotviť aj miest umiestnením, to znamená väčšinou keď dôjdeš do nejakého obchodu supermarketu, tak tam vidíš pekné tie kvetiny alebo nejaké ovocie čerstvé atď. a máš pocit, že všetko v tom obchode bude zrazu čerstvé alebo pekné a tak. A môj obľúbený príklad je, že keď taký zakladateľ vlastne dneska je to známy ako rešpektovaný šperk čierne perly, to kedysi bol bezcenný kus kameňa, hej a on to snažil predávať, ale bol to, čo kamienok nič hej, že on potom sa dohodol so svojím kamošom, ktorý mal zlatníctvo na piatej Avenue uprostred New Yorku proste na Manhattane, že on zrazu tieto čierne kamienky lesklé umiestňoval medzi rubíny, smaragdy, diamanty v tom výklade v tom obchode a tieto isté veci.
Peťo
Ale aj im prihúlil cenu.
Gabo
Samozrejme, že boli extrémne drahé.
Filip KUNA
Dal, že presne kebyže to bolo za 5 Sk, tak to by bol opačný ten efekt, ale, že aj tým umiestnením samotným, že kde to dáš vedľa akého produktu to porovnávaš, ti automaticky preberá na seba tú hodnovernosť alebo tú cenu, že máš toho miesta aj takýto pocit.
Peťo
Taký istý príklad vlastne alebo alebo pokus urobil prvý huslista Newyorskej filharmónni ak sa nemýlim, hej proste, že človek, na ktorého lístok 150 eur dáš, aby si ho večer vypočul a on začal hrať v metre a hral to istý ten istý repertoár ten fantasticky akože super ťažký repertoár.
Filip KUNA
Na tých istých husliach za tie 3 mega (???).
Peťo
Na tých istých husliach za tých za tie 3 mega a normálne ľudia chodili okolo a tak mu hodili euro 2, 3 ja neviem, že sa pristavil niekto zatlieskal, ale ten kontext, že som v metre, tak to asi hrá pouličný huslista vlastne a zrazu ten istý človek ho večer za 150 USD mu tam akože tlieskaš standing ovation, tak to je ďalšie akože rámcovanie.
Gabo
Teraz zase budem za toho, akože poďte ma poučiť, ako obvyklé však, lebo však dobre však chápem neuromarketing, teraz hype slovo a bavíme riešime to a tak ďalej, ale že toto sú veci, ktoré akože fungujú, že stovky rokov, že už aj ten ten predajca pred 100 rokmi akože toto a že to už bol vtedy neuromarketing?
Peťo
Nie.
Gabo
Lebo chápem, že neuromarketing však opravte ma je vlastne to, že vtedy si to ten predajca myslel, že to bude fungovať.
Peťo
Áno.
Gabo
A dnes ako keby ten neuromarketing je v tom, že to je akokeby vedecký metódami nejakými ja si predstavím všetky tie veci, čo ti napoja na mozog a skúmajú to, že áno, že skutočne to tak je, že človek si naozaj všimne najprv toto a toto vníma tak, že ako keby je to.
Peťo
Za mňa je to v tomto, že oni to vtedy tak nejak cítili a robili to, že túto susedovi z vedľajšieho obchodu sa to potvrdilo, budem to robiť aj ja, ale nevedeli prečo a neurommarketing podľa mňa práve skúma, že prečo sa to deje, aby si to mohol zreplikovať v inom biznise, s iným produktom, v inej krajine hej, že, že je to ako keby popisovanie spätné popisovanie, čo zafungovalo a hlavne prečo to zafungovalo, aby si to mohol využiť znova, to je za mňa neuromarketing.
Filip KUNA
Definovanie tých pravidiel. Jednak máš na to nejaké tie vedecké, že niekde ti dajú na hlavu nejakú helmu a sledujú, že ako sa ti mozog proste zapotí.
Peťo
Aktivizuje.
Filip KUNA
Presne, tak to je prvá vec a druhá vec, že presne začali si to všímať, tak to začali študovať na experimentoch. Začali ľuďom, že či ti viacej chutí značková alebo neznačková vec a potom ju prehodili tie značky na tom istom produkte a zrazu sa úplne otočili tie preferencie.
Peťo
K týmto slepým testom ešte sa dostaneme, lebo je to veľká súčasť neuromarketingu, že vplyv značky vlastne na tvoje fyzické, akože chute čuchy a tak. Ďalší príklad je, že keď máš titulku časopisu, hej prestav si PN stánok pred 150 rokmi desiatimi, tak ako vyzerá titulka toho časopisu, kto je väčšinou na nej?
Gabo
Nejaká baba, nejaký chlap vysmiaty usmiaty?
Peťo
Čiže tvár usmiata alebo pozitívna tvár a kam sa väčšinou pozerá?
Gabo
Na teba.
Peťo
Áno, na teba a pozerá sa na teba, lebo ti vlastne očami hovorí kúp si ma. Hej, čiže nadväzuje s tebou očný kontakt, to nie je náhoda, že lebo sa pozrel do foťáku, prečo sa tí ľudia nepozerajú doprava, hej pozerajú sa do foťáku. No potom okrem iných vecí tuto Miro Švec vyskúmal, keď robil prieskum vlastne predajných katalógov, tak logika, čo ti napadne, že mám tam krásnu modelku, no tak sa bude pozerať na mňa, lebo to všetci tak z tých časopisov poznáme. No a potom urobili pokus a na jednu stranu dali babu, ktorá sa ale pozerala na jeden konkrétny produkt a predaj toho produktu stúpli v desiatkach percent oproti iným produktom na tej strane. Čiže keď potom robili aj treking, tak baba keď sa pozerala na teba, ty sa jej pozeráš do očí a tie produkty ignoruješ. Keď sa baba pozerá na produkt aj ty sa chceš pozerať na ten produkt, na ktorý sa pozerá tá pekná baba, to je pre mňa, že totálne fascinujúce a vždy, keď si to akoby už povieš výsledok toho neuromarketingového skúmania, tak si povieš, že kokos však to je jasné, ale niekto musel prísť na to, že to takto funguje a to je pre mňa totálne fascinujúce.
Filip KUNA
Ja som napríklad včera čítal, že ja som si začal všímať, keď idem do obchodu a keď tam budete nabudúce aj vy, všímajte si detské cereálie a prečo tí všelijakí havkovia a tigríci a oni sa vždycky pozerajú dole, lebo tam dôjde to malé dieťa a ono kuká v tej uličke, kuká na tú krabicu s tou čokoládou a toho Chocapic a pozerá na neho do očí, že čiže potvrdzujem.
Neuromarketing pomôže aj pri PPC kampaniach
Peťo
Presne s Mirom sme robili taký pokus v rámci trápnych PPC-čiek hej povieš si, že však spustím vypnem o týždeň, bola to reklama na svadobný veľtrh a mali sme presne vieš muž oblečený v svadobnom žena, svadobné šaty krásne držia sa za ruku a pozerajú sa do kamery, hej normálne svadobná fotka, krásna pekná, hej v PPC-čku mala, ale pekná a potom sme urobili druhý pokus, kde títo istí ľudia sa držia za ruky, ale idú ako keby vidíš ich od chrbta, že idú preč a povedal by si si, no veď tak logicky pozeráš sa na nich, sú pekní, klikneš na to. Oveľa lepší CTR-KO asi, že dvojnásobné CTR-KO malo, keď si videl ich od chrbta a nie preto, že tá baba mala pekný zadok, lebo mala obrovské šaty, to nehralo rolu, ale zase Miro nám to potom spätne vyhodnocoval a výsledok je, že klikali viacej na to, lebo vlastne ty si si predstavil, že ideš za nimi na ten svadobný veľtrh, hej. Samozrejme, že nefunguje v každej reklame a vždy a neukazujeme odvtedy všetkých ľudí odzadu, ale v tomto konkrétnom príklade sme totálne hekli systémy, lebo zrazu ukazovali dvoch ľudí odzadu a to CTR tá miera prekliku bola, že krát 3 tuším oproti tej prvej fotke.
Gabo
Hej no ale zase práve v tom online marketingu to jemne trochu stráca zmysel, lebo vlastne tým A/B testingom, že ty vlastne si vedela, že to funguje toto lepšie a ty nepotrebuješ úplne presne vedieť, prečo, hodíš tam 10 kreatív, jedna funguje najlepšie.
Peťo
No ale počkaj ale mne by nenapadlo tam dať ľudí odzadu chápeš, že to je, tam ide o to, že ty musíš dostať.
Gabo
Povedia, že vlastne nápad.
Peťo
Tú hypotézu.
Gabo
Hej to dáva zmyseľ.
Peťo
Musíš dostať od neura a potom si ju až overovať.
Gabo
Hej, to chápem.
Peťo
Áno, ty si povedal, že funguje to len v neure ale ja tu mám ďalší pokus. Pýtali sa, tiež Mira, že billboardy, na ktorej strane cesty fungujú lepšie, hej, že ktoré si ty vodiči lepšie pamätajú či na pravej, lebo ideš po pravej strane cesty alebo po ľavej.
Gabo
Počkaj si tipnem.
Peťo
No počkaj.
Gabo
Podľa mňa.
Peťo
No ešte nemusíš tipovať to ešte len akože.
Gabo
Nebude odpoveď, bude odpoveď.
Peťo
Bude bude nejaká odpoveď, ale na pravej strane je to, že ideš po tej strane máš ho bližšie, lenže na ľavej ty ako vodič.
Gabo
Sleduješ ľavú.
Peťo
Sleduješ sleduješ primárne tú stranu cesty, čiže obidve tie hypotézy sú úplne logické, hej, ale pravdu ako keby výskumal iba jednu, tak dajte tipy.
Gabo
Ľavá.
Filip KUNA
Ty brďo v strede mu to dali do cesty.
Peťo
Nemôžeš, v strede cesty nemôžeš mať billboard.
Filip KUNA
Tak ja dám napravo, aby bol jeden správny.
Peťo
No preto som povedal, že odpoveď bude iná, ako by ste čakali lebo.
Gabo
Ľudia si nevšímajú žiadne billboardy.
Peťo
Na Slovensku to dopadlo inak ako v Nemecku, hej, čo úplne, že, že popiera alebo však mozog máme len jeden. Nezávisí ani od rasy, ani od národnosti a nechcem úplne povedať, že kde to bolo ako, lebo si to nepamätám, ale však to je najmenej. Ale teda, že na Slovensku dajme tomu to bolo, že napravo a v Nemecku ten istý výskum dopadol, že naľavo. Úplne, že úplne, že nepochopiteľné.
Gabo
A nie je k tomu nejaké vysvetlenie.
Peťo
Hej neviem, že prečo to tak bolo, ale, že aj to je vlastne, že okej výskumal som, že Slováci to chcú takto, tak ja budem si objednávať billboardy na pravej strane a nemusím A/B testovať a nie som v online.
Gabo
No potom keby tá druhá ani nie, že výčitka, ale skôr otázka je, že nakoľko ako keby je to v tejto chvíli ako keby technicky jednoduché, že vieš, lebo sú nejaké pravidlá, ktoré akceptuješ, ale teraz, že si úplne neviem predstaviť, že pri každej kampani akože budeš robiť tento neuro testing, že budeš vieš.
Peťo
Nie neuro, budeš robiť A/B testing.
Gabo
(???) jasné, počkaj.
Peťo
Ak vieš aplikovať nejaké neuro poučky z minulosti, tak ich aplikuješ.
Filip KUNA
Presne tak, to je o tom, že to je iba nejaký súbor pravidiel, že ty napríklad keď si v cudzom meste a chceš sa ísť najesť, hej a nie je to Cann a tým pádom, že môžeš sa rozhodnúť medzi dvoma reštauráciami.
Peťo
Počkaj, viete. Spojme alert. Celé moje Cann skončilo tým, že som jedával v mekáči, hej, to je akože výsledok môjho skúmania cenových priehľadín, ale pokračuj a mekáč mi prišiel strašne lacný v tom momente a to musím uznať.
Filip KUNA
Tá moja pointa je taká, mne sa to samotnému viackrát stalo, že ty dôjdeš do nejakého dôjdeš do cudzieho mesta, vidíš dve reštaurácie vedľa seba a v jednej máš proste poloplnú reštauráciu, že tam sedia ľudia a v druhej, kde sedí nikto, tam musí byť niečo pokazené alebo že musí byť nejaký dôvod.
Gabo
Toto som si všimol, to je dôvod.
Filip KUNA
Za tým, musí byť nejaký dôvod. Ja otvoriť čerstvo reštauráciu, že tam ešte nemôže nikto sedieť.
Peťo
Najmeš si.
Gabo
Počkaj najmeš si ľudí, ale to, čo robia bežne tie reštaurácie som si všimol, že keď dôjdeš do reštaurácie a oni ťa naschval usádzajú ku oknu.
Filip KUNA
Ku stolu, ku stolu presne tak.
Gabo
A čím bližšie, aby ťa ľudia videli, že tam niekto sedí.
Filip KUNA
Že z ulice.
Gabo
Z ulice presne tak.
Filip KUNA
Z ulice áno presne a toto sa mi, keď som sa nad tým potom tak zamyslel, viackrát sa mi to stalo, že nevedomky to ani ten čašník neposielal k oknu, ale hľadali sme v štvrtok večer o desiatej bolo málo tých podnikov voľných došli sme do neho, bol prázdny, odchádzali sme z neho a bol plný, lebo tam ľudia proste vidia, idú po meste a dám si ešte tuna niečo tak a takýmto spôsobom a čím viacej tam vidíš tých ľudí, a to je teraz, že to sú tí ľudia to sú tie recenzie, čo už pre tebou kúpilo toľko zákazníkov.
Peťo
Hej tak to vidíš.
Filip KUNA
To už je sociálne schválenie toho, že ty sa rozhoduješ, aký večer si pozrieš film a jeden má lepšie hodnotenie ako druhé, už to ti vlastne nie pri takom počte recenzií, tak už to je pre teba.
Gabo
No my sme to pochopili veľmi rýchlo ešte ako študenti. Ja som roznášal letáčiky medzi také stánky na námestiach mesta k Európskej únii a proste (???) tam boli prázdny stánok, nikto sa nezastavil a potom, keď sme si povedali, že okej, ale traja z nás budú stáť predtým stánkom a tváriť sa, že akože sa s nami rozprávajú, si čítajú, to bolo, že niekoľkonásobne tých ľudí, ktorí sa pristavili akože len tak.
Filip KUNA
Presne tak.
Peťo
Ďalšiu tému chcem otvoriť, a to sú zmysly, koľko máme zmyslov Gabo? Fascinujúce.
Gabo
Päť.
Peťo
Výborne, päť. Je to zrak, sluch, hmat, chuť a čuch.
Gabo
Ty kokos to je normálne.
Peťo
No počkaj počkaj.
Gabo
Že táto relácia rýchlo, edukačná hodnota tejto relácie rýchlo stúpa.
Peťo
Počkaj teraz stúpne lebo budete tipovať chlapci. Opäť vyskúmané, že ktorý zmysel, to znamená, keď vnímame nejakú vec tým konkrétnym zmyslom, tak, ktorý zmysel spôsobí, že si tú vec zapamätáme najviac a ktorý najmenej. Čiže povedzte každý za seba, že zmysel, ktorý vďaka ktorému si tú vec pamätáme najviac a zmysel, ktorým si tú vec pamätáme najmenej. Gabo poď prvý ty sa strápniš prvý.
Gabo
Podľa mňa čuch, je ten najviac.
Peťo
Dobre.
Gabo
A najmenej hmat.
Filip KUNA
Je to podľa mňa ja nechcem to komplikovať, ale tak, keď by to bolo vieš za mňa chuť pri nejakom jedle, ale nemôžem ochutnať nejakú formulu alebo auto, tam sa mi zase ľúbi ten zvuk, takže som vám to troška skomplikoval?
Peťo
Dobre takže, ktorý je najviac a ktorý je najmenej?
Filip KUNA
Tak sluch je najmenej a najviac je chuť.
Peťo
No ja musím s poľutovaním oznámiť, že Gabo to dokonale trafil.
Gabo
Fakt?
Peťo
Dokonale jednotka. Jednotka je čuch, absolútna jednotka a najslabší je hmat a chuť je dvojka, zrak je trojka a sluch je štvorka. Toto je napríklad vec, akože klobúk dole Gabo, ja by som to takto nedal, že mi v marketingu sa hrozne často spoliehame na zrak, hej, že niečo vidí reklamu, vidí banner, vidí video. Keď vidí video, no možno si k tomu pustí zvuk, koniec nazdar odchod, hej a samozrejme my v Digitálii už s tým asi veľa neurobíme, no tak je to o obrazovkách a tie obrazovky zatiaľ ani nevoňajú, ani teda nechutia, ale v tom reálnom marketingu sa to veľmi podceňuje a presne, že existujú aróma marketingové prístupy, hej, že nejak ti ten obchod vonia, nejak ti tá reštika vonia, nejak ti tá pekáreň vonia a ty vlastne podvedome hej, to je to neuro, že nie, že tam to pekne vonia, budem tam nakupovať. Nie, ty tam chodíš.
Filip KUNA
Veď to je tá pointa, že to je podvedome celé vieš.
Neuromarketing je aj o hudbe
Peťo
Áno, ale ten obchodník, ktorý robí vedome. Ty to vnímaš podvedome, ale ten obchodník to robí vedome presne preto, aby si tam vracal napríklad kvôli dobrej vôni. Ja som si to začal všímať, keď som začal robiť v marketingu, že vlastne každé obchodné centrum má nejakú svoju vôňu. Väčšina obchodov už má dnes svoju vôňu, kým som to nebral takto, tak som si hovoril, že okej, že prešla okolo nejaká slečna s dobrou voňavkou. No ale keď to už bolo štvrtý raz po sebe alebo okolo mňa furt nikto, tak som pochopil, že to bude asi v niečom inom. Čiže čuch je super dôležitá, chuť chuť je super dôležitá.
Filip KUNA
V tých obchodoch robia napríklad aj, toto je tiež známe, že je ti tam pustia pomalú hudbu, lebo keby ti tam pustili death metal, chceš ísť z toho odtiaľ čo najrýchlejšie preč ale pomalá hudba.
Gabo
No počkaj, ale ten ten, že keď máš rýchlejšiu hudbu.
Peťo
Hudba sa používa.
Gabo
Tak si potom rýchlejšie rýchlejšie prejdeš, že práveže pomalá hudba, ako keby aj pomalšie kráčaš, že si ako keby pomalší a tým pádom.
Filip KUNA
Tam stráviš viac času, hej, tým pádom.
Peťo
Podľa toho, čo od teba chcú. Vieš, niekedy púšťajú rýchlu hudbu.
Filip KUNA
Na reklamačnom.
Peťo
Nie, keď chcú vyvolať trošku stres, aby si príliš sa nerozhodoval, aby si zobral a išiel hej a potom v iných tých situáciách presne, keď máš hyper obchod, tak pustia ti pohodovú, pretože chcú, aby si sa tam prechádzal 2 hodiny, lebo čím si dlhšie v obchode, tým viac hodíš do košíka.
Gabo
Mne sa strašne páčila rýchlo poviem, že tých veľkých megašhopoch ja neviem Tesco atď. dojdeš, že vlastne, že pointa je, že si tam dlho a robíš veľa rozhodnutí, kúpim taký jogurt, hentakú zeleninu bla bla bla, a že vlastne na konci k pokladni ti dajú také veci.
Filip KUNA
Žuvačky.
Gabo
Žuvačky atď., ideš akože naozaj, že ty si unavený tými rozhodnutiami a ty to akože len vezmeš, chapneš to.
Filip KUNA
Presne tak.
Gabo
Alebo cukor ti tam nejaké dajú nejaké tyčinky twixy a tak a si to vezmeš. To sa mi však extrémne ľúbilo.
Filip KUNA
Oni jednak tie obchody robia to, že si to všimni, že na začiatok ti dajú to kotvenie, tam je to ovocie alebo lacné veci, to majú v Tescu, hej, ale keď chceš pečivo alebo mlieko, tak dajú na opačnú stranu toho celého, aby ťa donútili prejsť celým tým obchodom to po prvé a tesne pred tými pokladňami na celej tejto trase máš potom nejaké oddelenie sladkosti, že aj keď si to fakt nechcel, tak už si unavený a urobíš to guilty pleasure, no a nakoniec si pri tej pokladne a máš tam za euro tic tacy v rigli, to je firma, ktorá na tom celá vlastne postavila biznis, hej, to sú tie všetky huba-buba žuvačky atď.
Peťo
Aj orbitky nie?
Filip KUNA
Aj orbitky neviem čo všetko je v ich portfóliu, ale oni tvrdia, ja to mám aj v tom kurze, že vlastne to je jedno percento plochy, celá táto vlastne vec, ale robí to 7%.
Gabo
A to máš veľkú maržu.
Filip KUNA
Čiže oni majú 7 % ako obratu z tej vieš a teraz ty si povieš, že dobre, tak na tých eurových tých tic tac-koch tak veľa neurobím, ale povie to 10 000 návštevníkov 365 dní v roku a zrazu je to brutál veľký biznis.
Gabo
Ja som až pri tomto neskoro pochopil veľmi, že prečo tie shopping mall vydrbané sú také komplikované vieš, že naschval ťa oni chcú povodiť po celom shoping mall, aby si musel ísť zľava doprava a prešiel všetky obcody.
Filip KUNA
Zober si takú IKEU, to je úplne, že ty tam nemáš šancu odtiaľ odísť a presne takto, keď zídeš s tým poschodím, tak máš tam tie poháre za euro, to tak dáš tam päť lebo vlastne potrebuješ.
Peťo
Opäť to posuniem o krok ďalej, od zmyslov, chcem sa presunúť ku ráciu a emóciám, lebo je to obrovská téma neuromarketingu. My si totižto všetci myslíme, že všetko ovládame svojím rozumom, všetko sú racionálne rozhodnutia a všetko proste racionálne dokážeme vysvetliť, prečo sme sa nejak správali, ale pravda je taká, že nás v podstate v drvivej väčšine prípadov rozhodujú emócie preto, lebo sú rýchlejšie ako racio, že emócia sa ti dostane vlastne do mozgu oveľa rýchlejšie, ako kým to ten mozog spracuje tú komplikovanú informáciu a kým ti ju preloží a kým ti vysvetlí, že ako by sa mal zachovať, tak už sú tie žuvačky v tom košíku, hej. Dokonca je taký príklad, že že mamy hovoria, že keď ich dieťa vytočí akože keď, keď letí facka, tak tá mama v polke už tú ruku by zastavila, že ja som ju nechcela dať facku, ale tá emócia predbehla ten mozog, hej. Čiže a toto sa presne akoby využíva v tých nákupných rozhodnutiach, že kým on popremýšľa, tak mu to presne dám mu tam nejaké rámce cenové, pekne mu to nafarbím, dobre to navoniam a kým on akože zistí, že to nepotrebuje, tak už to akože dávno platí. Čiže emócie sú určite rýchlejšie ako rácio, to asi teda vieme a ešte teda Miro tu hovorí, že sú dva typy emócií približujúce a utekajúce, že tie emócie dávajú vlastne našim reakciám smer, lebo tá emócia môže byť aj negatívna, že sa zľaknem, že utekám odniekiaľ preč. Mne sa to stalo. Raz za mnou išiel som normálne po Poštovej ulici pešo a prišiel ku mne akože anketár a on chcel niečo akože nejakú anketu vyplniť, lenže on sa ku mne tak priblížil zozadu, že ja som sa ho strašne zľakol, že prosím vás, môžem sa niečo opýtať a ja, že čo? A rozutekal, utekal som preč kámo, chápeš ten by v živote by nezistil, čo si o niečom myslel, lebo má strašne vyľakal hej, presne čiže strach akože utekajúca emócia tzv. že keď sa zľakneš, niekto si povie, že hlavne, že som niečo cítil, nie nie nie marketingu ty chceš cítiť pozitívne veci veci, ktoré ťa priťahujú.
Gabo
No počkaj ale poviem ti že, kde strach funguje akože extrémne veľa a to je práve pri dezinformáciách atď., že kde sa snažíš vyvolať práve ten strach toho človeka, že niečo sa deje.
Peťo
No ale teraz sme v marketingu.
Gabo
Ale však dobre.
Peťo
Že chceš sa pripútať k produktu a máš pravdu, že strach je dôvod, prečo fungujú dezinformácie. Súhlasím, no a tie približujúce sú pekné veci príjemné, hej nejaká slásť všetky pozitívne, ale patrí tam jedna negatívna a tu chcem ti dať za pravdu, patrí tam hnev, hnev je priťahujúca emócia. Ty sa chceš na niečo spravodlivo nahnevať a všetkým to povedať.
Gabo
Povedz príklad, ako to využiješ v marketingu.
Peťo
No napríklad tie dezinfo napríklad tých ľudí naštveš.
Gabo
Podľa mňa v politickom marketingu to využiješ.
Peťo
Áno, to chcem povedať.
Gabo
Veľa politikov akože využíva to, že vyvolať hnev na nejakú inú skupinu ľudí iného politika atď. a povedať, že okej, tak ten váš hnev poďte voliť mňa lebo on je hajzel.
Peťo
Ja si myslím, že že hnev, ako pozitívnu emóciu, že to je parafráza toho, že aj zlá reklama je reklama, lebo pod zlou reklamou si nemyslí sa reklamu, ktorú si nepamätáš, reklama, ktorá ťa nudila, to neznamená zlá. Zlá znamená, že to polku ľudí vytočilo a druhú polku tu zabavilo a to je to, že vytočilo stále funguje, lebo je to pozitívne z pohľadu teda neuromarketingu a teda utekajúce sú presne bolesť, strach, úzkosť hnus, preto napríklad nefungujú negatívne kampane v zmysle, že ukážeš niečo hnusné neviem nejakú strašnú autonehodu, že keby ste mali naše airbagy, tak všetci nezomrú na tomto billboarde, lebo ty si povieš, že to nechcem vidieť a ty si nebudeš pamätať, že ich airbagy sú super, ty si budeš pamätať, že ten pocit bol veľmi zlý.
Gabo
To bol dobrý príklad, že aj na Slovensku tak bolo až dávnejšie, že tie všetky tie pro life teraz, keď sa bavíme o interrupciách, tak oni mali istý čas, také tie billboardy, kde boli tie mŕtve plody a akože také proste nechutnosti na tých billboardoch a to im nefungovalo, až oni sa potom vlastne v Amerike rebrandovali akože neboli, že nie sú, že anti (???), ale sú pro life a ukazujú ako keby ten pekný život a že ukazujeti to pekné na tom, lebo máš to pozitívna emócia.
Peťo
Je to tak. Niečo k emóciám Filip?
Filip KUNA
Iba rozmýšľam teraz, že keď máš napríklad nejaké neziskovky, ktoré robia pre bezdomovcov, deti, postihnutia atď., tak oni často idú práveže aj týmto spôsobom, že ukazujú tam to.
Peťo
Ale to je ľútosť.
Filip KUNA
Negatívne.
Peťo
Nie je hnev, to je ľútosť. Z teba má prísť ľútosť toho človeka, ale nemá nie je to znechutenie, neni to odpor, je to ľútosť, a to je v poriadku.
Gabo
Neviem či to vôbec funguje akože úprimne, lebo sa to podľa mňa až tak nepoužíva, že ukazuje, že keby tie smutné case, ale netuším.
Peťo
No a mám vlastne mám tu aj také dve čísla zaujímavé, že v našom myslení sú teda dva typy myslenia. Ten prvý prečo, keď som začal celú túto tému, že rozhoduje za nás nevedomý a že my sa o strašne veľa veciach rozhodujeme úplne automaticky a v marketingu tomu automatu pomáhajú práve tie značky hej, že keď si presne ja použijem to isté. Si v cudzom meste, nevieš, kde sa máš ísť najesť, tak ideš do mekáča, lebo vieš, akú kvalitu tam dostaneš. Tá značka je zárukou niečoho. Neni to najlepšia reštika v tom meste a nikdy nebude, ale tá istota tvoja, že nemusím rozmýšľať nad rozhodnutím.
Gabo
Áno, že to máš tak komfort, že nemusíš riešiť ďalej.
Peťo
Áno nemusíš rozhodovať a to všetko za nás riešia tie značky, že preto v marketingu ten neuro tak dobre funguje, a preto tým múdry marketéri aj budujú značku, nielen robia výpredaje, lebo ty si povieš okej, kupujem si tenisky len od Nike, lebo viem, že tá kvalita bude fajn, lebo sa mi páči ich dizajn, lebo to asi nevyrábajú úplne akože choré deti v Číne, že máš.
Gabo
Zároveň ti to požičiava nejaký status, lebo vieš tento nosí túto značku.
Peťo
A zároveň to pomáha, aby si o tebe ľudia niečo automaticky mysleli, hej. Čiže prvý akože automaticky systém, že nerozmýšľam nad tým je to bez úsilia, bez kontroly, úplne intuitívny, tak on sa prebojúva akože do nášho z toho nevedomia do vedomia rýchlosťou 430 km/h, normálne to zmerali chlapci.
Filip KUNA
(???)
Peťo
A ten druhý systém, čiže ktorý je o pozornosti, úsilí, sústredený, že musíš proste reálne vyvinúť nejakú aktivitu v mozgu, aby si sa pre niečo rozhodol, ide rýchlosťou 2-3 km/h.
Gabo
To je ako keď ty beháš, vtedy to je riadne pomaly.
Peťo
Ja keď behám a snažím sa fakt. A ten vtip je, že to máš zrazu, že dvestokrát rýchlejšie chceš tú vec vyriešiť automaticky, prečo stále kupujeme ten istý prací prostriedok a tú istú zubnú pastu a to isté pečivo, no, lebo už sme zvyknutí, už sa nám to nechce meniť, nechce sa nám to riešiť, riešime už to 10 rokov, tak robíme a jedenásty rok tu budeme robiť. Čiže tam sa tie značky snažia dostať. Ja sa teraz snažím z tohto podcastu späť vrátiť k marketingu trochu, že to je vlastne dôležité za význam toho brand buildingu, že značka má dva atribúty, hej to prvé je, že chcem, aby si vedel, že existujem everness. To druhé, sú nejaké asosiations, že chcem, aby si o mne niečo dobre myslel a toto celé sa volá brandposition, pozícia značky. A keď sa ti toto podarí, že viem, že tá značka existuje a viem, že dobre vyperie alebo že je chutný alebo že je vždy lacný alebo že mi to dovezú zajtra. Vybavené, to je všetko, čo od marketingu brandového môžeš čakať a preto, lebo lebo naše mozgy chcú šetriť energiu. Oni sa nechcú vždy nanovo rozhodovať kdesi, akú tentokrát si kúpim šunku a aké tenisky si tentokrát okej, urobíš si prieskum jedno s druhým, ale aj tak si vyberáš medzi tými, ktoré si už predtým mal dávno v hlave.
Filip KUNA
Ja tomu mám aj perfektnú prípadovú štúdiu.
Peťo
No daj. Ideš povedať o povedať svojej rozpadnutej teniske.
Filip KUNA
Nie nie. Prečo zase toto vyťahuješ? Najslávnejší najpredávanejší džús v Amerike pomarančovi sa volá Tropicana, to je oldscool dizajn, to bolo niečo ako chrumky. V strede toho nosného bolo, že pomaranč a že v ňom bola zapichnutá slamka. A oni ten najznámejší najhorší rebranding všetkých čias, že oni si v tej pepsi cole to pepsi cola vlastne vlastní tú značku, oni si povedali, že poďme to zmeniť, lebo on to sa mu to už okukalo atď a presne to rozhodli zmeniť, dali tam obyčajný generický pohár s pomarančovým džúsom a zrazu stálo ich to 50 000 000 USD, celé táto akože cvičenie dvojmesačne, zistili potom tí ľudia, že on presne dôjde do predajne, ponáhľa sa, lebo deti treba do škôlky a ide mu autobus a v telke mu aj.
Peťo
Hľadá obal s veľkým pomarančom.
Filip KUNA
A hľadá obal presne tak a je fokusovaný na to a zrazu oni ho prinútili zastaviť sa v tej predajni a porovnávať a rozmýšľať atď.
Gabo
Ktorá je to tá Tropicana.
Filip KUNA
Presne tak. Takže, keď už vybuduješ tú značku z toho nejaký návyk, tak opovážiš sa toho dotýkať, čo je tá hrozne ťažká úloha pre marketérov, že ty máš pocit, že už to videlo sto razy tie moje príspevky, že to už všetci vedia, čo je to ten (???) king, ale potom vlastne z toho zistíš, že ten človek je absolútne v nejakom autopilote móde a správa sa automaticky, takže vôbec je úloha sa nedotýkať toho, keď to už funguje.
Gabo
Tak to máš úplne klasika pri všetkých tých potravinárskych, že keď sa snažia inovovať chuť, to je ešte najhoršie coca cola na Slovensku.
Peťo
New coke.
Gabo
New coke presne tak.
Peťo
Najdrahší najdrahší feel v histórii.
Gabo
Presne tak, ja neviem či vína.
Peťo (podcast)
Marketingu svetového.
Gabo
Neskúšali nejako obmeniť chuť a podobne a že potom ľudia na to extrémne zle reagujú, aj keď blaine testingu ti povedia, že im to chutí viac ale v momente keď to ako keby na tých pultoch, že nová, tak to úplne odmietnu.
Peťo
Ja by som chcel ešte sa pobaviť o blaine testoch, presne sa teraz načal, lebo to spája vlastne neuromarketing a silu tých značiek. Je hrozne veľa príkladov zo sveta. Ja som teraz videl najnovší na TikToku, že chalanovi dali blaine test rôznych vôd, obyčajná voda a bola tam proste, že Evian, Fiji za 5 EUR za fľašu, obyčajná Kohútiková, potom nejaká priemerná potom hej normálne, že od vody zadarmo úvodzovkách kohútikovej až po tú Fiji vodu, hej, ale on nevidel, čo pije, on len akože cez slamku pil vody. A vieš ako ich zradil? Najviac mu chutila kohútiková. Povedal, že to je tá Fiji a Fiji povedal, že to je tá kohútikova a keď mu to ukázali, že čo pil a on, že čo ti šibe však je celý život neznášam kohútikovú vodu. Proste, že ty sa pozrieš na tu Fiji vodu a to logo ti povie tvojmu mozgu, že toto ti chutí.
Gabo
To je dobré, áno.
Peťo
On ti oznámi tvoj mozog, že to ti chutí, lebo predsa celý život ti to chutí a bohužiaľ tá kohútiková nemá logo, hej a tvoj pre tvoj mozog, nie je dosť dobrá. Mne napríklad chuti kohútikova, ja by som v tom teste asi dopadol inak, ale on konkrétne bol to totálne akože main fakt. Ďalší príklad, ktorý sa robil s fernetmi hej, že, že prišiel konkurent fernetu. Bol to akože štok najväčší najznámejší a prišiel konkurent, že skúsi akože vyrábať fernety, no a výskumníci urobili taký pokus, že naliali ten nový fernet do fľaše od štoku aj do novej fľaše. Boli to dve rovnaké ochutnávky, ale ukázal im, z ktorej fľaše nalievajú, hej ten slepý test vyzeral inak a výsledok bol, že ten nový fernet z fľaše fernetu chutil ľuďom viac ako ten nový fernet z novej fľaše, ktorú nepoznali, ale ochutnávali tú istú vec.
Gabo
Teraz si mi pripomenul moju detskú traumu. Ja keď som bol malý.
Peťo
Poď, povedz nám o tom.
Gabo
Ja som jedol iba Heinz kečup vieš a moja babka teda akože vtedy to bol drahý v tej dobe Heinz kečup a odmietal som jesť akýkoľvek iní. Tak samozrejme mi nalievala do fľašky Heinzi kečupu mi nalievala ten lacný kečup.
Peťo
Tvoja babka je neuromarketingový génius.
Gabo
A ja som to ako niekoľko rokov jedol ako Heinz kečup ten lacný kečup a potom, keď som už bol dostatočne starý, keď si myslela, že som dostatočne starý, tak mi to povedala, ale zranilo ma to.
Peťo
Zrútil sa ti svet.
Gabo
Zranilo ma to veľmi.
Peťo
Ale presne o tomto to je, že keby si si zobral tenisky, na ktorých je alebo nie je logo Nike, tak tie s tým logom Nike sa budú páčiť viac ľuďom a nie pretože tá fajka je pekná, ale preto, lebo si povedia, že tieto budú určite lepšie, lebo tá značka si vybudovala nejaké povedomie a nejakú asociáciu.
Filip KUNA
Chlapi ja mám kamošku dobrú, ktorá je presvedčená, že rakúska soľ viacej soli.
Gabo
Nie počkaj podľa mňa počkaj ty máš obrovský segment Slovákov, ktorí skutočne ja kupujem potraviny len v Rakúsku, lebo sú výrazne chutnejšie.
Filip KUNA
Áno sú, no ale.
Filip KUNA
Počkaj, počkaj dobre však niektoré áno, ja teraz akože nehovorím, že nie, ale akože teraz fakt neverím, že všetko, čo kúpiš v Rakúsku je chutnejší, ako to, čo kúpiš na Slovensku.
Peťo
Pozri na toto na toto ja mám veľmi obľúbený výrob Cuky a Luky. Už vidím Viedeň na konci tunela. Dobre ja si myslím, že tu niekde.
Gabo
V Rakúsku.
Peťo
Dostali sme sa v Rakúsku sme sa dostali až naspäť marketingu. Čiže keby som chcel zhrnúť, že na ťo nám je neuromarketing dobrý, tak Gabo to zhejtil, že aby sme zneužívali a ovplyvňovali rozhodnutia ľudí a ja hovorím nie na to, aby sme ako keby dokázali tak nasetapovať našu značku, aby sme sa dostali do toho automatického rozhodovania a tým pádom nemuseli vždy nanovo presviedčať, že coca cola je super nápoj, lebo coca cola vôbec nie je super nápoj. To je, že super sladká lepkavá tekutina, ktorá je čierna, ale coca cola nás už 100 rokov presviedča, že je svieža, že je červená a že ti dodá strašne veľa energie.
Gabo
A že budeš šťastný, keď to budeš piť a budeš so svojími kamošmi.
Peťo
A že budeš šťastný a funguje im to dokonale.
Filip KUNA
Keď sme boli pri tom kotvení, coca colu začali na začiatku predávať iba v lekárňach, áno a ty si mal pociť, že je to zdravé.
Gabo
Áno to bol ako by medicína.
Filip KUNA
Ale čo chcem tomuto dopovedať a to sa málo o tom hovorí, lebo je to (???) téma, ale veľmi málo sa hovorí, že toto špeciálne takéto hranie sa s emóciami. Vidíme to aj na tých politických kampaniach, že to je dobrý sluha a zlý pán a bohužiaľ, máme aj príklady však Trump a on to on presne bol totálne, že proti mexičanom proti černochom a vedel, že do kelu, tak on si tých černochov moc nedostane k tým urnám, keď mal proti nim hejterské komentáre, tak oni aspoň urobili to, že našiel, keď proti nemu bola tá Clintonová, našiel 20, 30 rokov staré video počas nejakého zemetrasenia niekde na nejakom Haiti alebo kde a oni vtedy tam rabovali a on našiel ten jeho tím marketingový, našiel nejaké video, kde sa ona vyjadrila, že po sebe skákali ako opice, hej a to použili v tej kampani. Cielili to na tých vedel, že síce nedostanem ja tých mojich zákazníkov.
Gabo
Ale ani ona.
Filip KUNA
K tým urnám ale aspoň odplašíme hen toho, že je hlúpa.
Gabo
Ale to je celá pointa podľa mňa negatívnych kampani, lebo ty nikdy nepresvedčíš toho oponenta alebo toho voliča, tvojho openta, aby išiel voliť teba. Ty len znechutíš, že aby nešiel voliť vôbec. Akože uzavriem to iba tým, že čo je podľa mňa najväčšia sranda a časť zamýšľam sa často, že napriek tomu, že si o tom čítaš, že o tom vieš, že robíš v marketingu, tak nie si voči tomu odolný, akože všetky tieto veci proste hocikto si bude namýšľať, že teraz som si prečítal knižky a vypočul som si tento podcast a od teraz už nikto ma neo neoklame.
Peťo
Priatelia Gabo má svätú pravdu a je to len preto, lebo naše mozgy šetria energiu a keď nemusia, nerozmýšľajú a rozhodujú sa automaticky a radi podľahneme všetkým tým vzorcom, ktoré do nás roky niekto.
Gabo
My traja.
